Baranček

Shmu sľubovalo búrky s krúpami... ja som si deň pred túrou predstavil a povedal že nie, že bude pekne... a viete čo? Fakt bolo. V piatok večer sme prišli na žiarsku chatu. Takéto predpovede by mohli robiť častejšie, v nocľahárni nebolo ani ducha. Luxusný priestor, 20 postelí len pre nás dvoch. My sme si dali zabijácke kombo: pivo, hrach, ryba, hruška (rozumej domáca), a potom 3:30 budíček. Poľahky triezvejúc valíme smer žiarske sedlo. Teplo jak v pekle. Nad barancom vykukol mesiac. Ten východ slniečka sme ltt nestihli, ale to vôbec nevadilo. V sedle a na hrebeni riadna fujavica, verte neverte, čiapka a rukavice sa fakt zišli, áno aj v polke mája. Aj nejaká tá fotka sa stihla cvaknúť. Dávame si posledný výstupový úsek (veľmi pekné miesto) pod barancom a kúsok po 7 ráno už smskujeme z najvyššieho miesta nášho tripu. V zime nám to nevydalo (fakt masaker), tak sme to skúsili takto naľahko, teraz to bola prechádzka, priam elegantná, easy oddychová túra... s moc dobrým pocitom.

Trekking coaching: viete na čo sme prišli? Že letná turistika sa dá robiť aj bez 30 stupňových horúčav, bez húfov múch a otravného hmyzu, a bez húfov ceprov... skrátka letná turistika bez parametrov letnej turistiky... Stačí vyraziť o 3 ráno z chaty, viacej menej už je kus vidno, a za 7 hodín sa dá stihnúť krásna túra. Ľudia potom nechápavo hľadia keď zliezate z kopca a oni ešte len začínajú, že "kde ste akože nocovali?", a my "no hádajte"